TAKTO SME ZAČALI

(História Medzinárodnej dunajskej plavby – TID. Roky 1956-2004)

Na začiatku bol sen. Sen, aký sníva každý chlapec, ktorý túži po dobrodružstve na veľkej rieke, po poznávaní cudzích krajov, prístavov, ľudí, ich zvykov ...

Dospelý muž, ktorý pozná túžby turistov-vodákov, snu mladého chlapca dáva skutočnú podobu, keďže je inteligentný, dobrý organizátor a vyzná sa v možnostiach, ktoré prináša doba.

Ten muž, je otec TIDu, je Dipl.Ing. Ivan Sutóris, ktorý sa v rokoch 1955-1956 obklopil zapálenými turistami-vodákmi a predložil im plán na zorganizovanie plavby po Dunaji, plán prvého vodáckeho putovného tábora na rieke Dunaj.

Organizátori

Pre život nie je typický pokoj, ale pohyb, každý sa rád hýbe, cestuje, či už služobne alebo súkromne. Zoznamuje sa s ľuďmi. Takto sa aj turistickej sekcie Slovenského výboru Telovýchovnej športovej organizácie ROH Bratislava, v rámci ktorej sa sformoval prípravný výbor na organizovanie plavby po Dunaji, podarilo nadviazať kontakt s maďarskými vodákmi z Technickej vysokej školy v Budapešti.

Od roku 1957 sa už plavba organizovala v rámci Odboru turistiky Slovenského ústredného výboru Československého zväzu telesnej výchovy v Bratislave, Národnej techniky v Belehrade a Magyar Kajak-Kenu Szövetség v Budapešti.

Roku 1957 sa k organizátorom pridal Magyar Természetbarát Szövetség Budapest a Brodarski Savez Vojvodine Novi Sad, roku 1960 sa do organizácie plavby zapojil Oesterreichischer Paddelsport Verband Wien a v roku 1964 sa počet organizátorov rozmnožil o Deutscher Kanusportverband BRD a Bulharský turistický zväz Sofia. Vesliari z BRD, z Deutscher Ruder Verband sa plavby zúčastnili prvý raz roku 1967. Napriek tomu, že sa okrem závodného veslovania zaoberali aj individuálnou a klubovou turistikou, nebola vesliarska turistika v rámci DRV ani v Medzinárodnom vesliarskom zväze organizovaná. Spolupráca TIDu s Nemeckým vesliarským zväzom vyvolala potrebu organizovať turistické veslovanie. Z toho dôvodu má na starosti v rámci DRV a aj v Medzinárodnom vesliarskom zväze veslovanie zvláštny referent. Od roku 1974 reprezentuje juhoslovanskú turistiku Zajednica za razvoj turizma na Dunavu Beograd. V roku 1990 keď bola obnovená činnosť Klubu slovenských turistov, tak aj organizovanie TIDu automaticky prešla pod jeho záštitu. V tomto zostavení teraz pracuje Medzinárodný organizačný výbor.

Najdôležitejším orgánom TIDu je konferencia Medzinárodného organizačného výboru TID sa riadi Štatútom, zápisnicami z konferencií, ako aj čiastkovými dohodami a zmluvami organizácií združených v TIDe, ktoré sa však zásadne nesmú priečiť Štatútu TIDu.

Organizácie združené v TIDe si majú v prvom rade plniť všetky povinnosti vyplývajúce zo zápisnice z konferencie: dodržiavať dohovorený časový plán – trasovník plavby, zabezpečovať táboriská na brehu Dunaja, organizovať a informovať účastníkov, vydávať propozície a technické pokyny, zabezpečovať dopravu ľudí a lodí zo stanice na breh Dunaja, určovať zodpovedného, vyhotovovať symboly ročníka (odznak a vlajku), zostavovať program pre účastníkov plavby na vode a na brehu, postarať sa o zdravotnícku službu, hygienické zariadenia iné.

Dunaj – štart a cieľ

Na samom začiatku, roku 1956, prví účastníci TIDu absolvovali etapu Bratislava-Budapešť (222 km) za 7 dní, pričom sa 2 dni v Budapešti venovali kultúrno-poznávacej činnosti (KPČ), bez ktorej je turistika ochudobnená. Aj v roku 1957 sa štartovalo v Bratislave, ale plavba sa končila v Belehrade (699 km) a trvala 15 dní, pričom 2 dni boli venované odpočinku v Budapešti, jeden v Novom Sade a dva v Belehrade. Podobne prebiehal aj splav v roku 1958. Roku 1959, v roku Svetového festivalu mládeže, sa štartovalo vo Viedni a končilo sa v Belehrade (764 km). Plavba trvala 25 dní. V rokoch 1960-1961 sa štart posunul do Engelhartzellu v Rakúsku a cieľ (Belehrad) ostal nezmenený (1 031 km). V rokoch 1962-1963 štart bol ako predchádzajúceho roku v Engelhartzelle, ale plavba sa končila v Kladove v Juhoslávii (1 267 km). Roku 1964 sa išla trasa Linz – Prahovo (1 274 km) za 41 dní. Roku 1965,1966 a 1967 sa vodáci plavili na trase Regensburg – Ruse v Bulharsku (1 883 km) a plavba trvala 52 dní. Roku 1968 sa na trasovníku objavil prvý raz štart v Ingolstadte (BRD), kde vďaka TIDu vyrástla nová lodenica. Plavba sa končila v Ruse (1 961 km) a trvala 56 dní. Od roku 1969 až do roku 1999 sa ustálila trasa Ingolstadt-Silistra v dĺžke 2 082 kilometrov a v trvaní asi 64 dní.

Na štarte býva veľmi veselo. Na rozlúčku s účastníkmi sa zídu zástupcovia DKV, predseda a tajomník Medzinárodného organizačného výboru TID, mnoho miestnych vodákov a bývalých účastníkov plavby. Príde aj Neptún, boh vôd a morí, so svojou družinou. Za sprievodu harmoniky, bubna a trúbky sa lúčia s veselou vodáckou chaosu.

V niektorých mestách, ako napr. Kelheim, Regensburg, Straubing, Mühlham, Passau, Obernzell, Linz, Grein, Melk, Weisenkirchen, Greifenstein, Wien, Hainburg a.d.D., Bratislava, Gabčíkovo, Kližská Nemá, Komárno, Štúrovo, Esztergom, Kisoroszi, Budapest, Ercsi, Dunaujváros, Paks, Baja, Mohács, Batina, Apatin, Borovo, Vukovar-Vučedol, Bačka Palanka, Novi Sad, Slankamen, Beograd, Smederovo, Veliko Gradište, Dobra, D.Milanovac, Tekija, Kladovo, Vidin, Lom, Kozloduj, Zagražden, Nikopol, Belene, Vardim, Ruse, Rjachovo, Brâšlen, Popina a Silistra boli usporiadané autobusové výlety do vnútrozemia, prehliadky mesta, pohostenia vedúcich, ba aj účastníkov celej plavby.

Spomienky na TID

Okrem už spomínaných symbolov TIDu: odznaku a vlajky, ktoré sú každý rok iné, môže turista-vodák získať na plavbe výkonnostný odznak TIDu, bronzový, strieborný, zlatý a zlatý s vencom za odjazdené kilometre, ktoré si zapisuje do vodáckeho denníka. Denník bol počas 44 rokov trvania TIDu vydaný už päť krát. Kilometre vo vodáckom denníku potvrdí vedúci trasy. Po dosiahnutí potrebného počtu kilometrov účastník predloží denník slovenskému organizačnému výboru do Bratislavy, ktorý mu výkonnostný odznak odovzdá.

Od roku 1969 na návrh Konferencie TID udeluje vyznamenania HONORIS CAUSA za prácu a zásluhy pri organizovaní TIDu.

Roku 1979 z iniciatívy Deutscher Kanuverband v rámci ICF udeluje putovný pohár za najväčší počet účastníkov a najviac odpádlovaných kilometrov v jednom ročníku.

V prvom roku (1979) pohár získal ČS. organizačný výbor.

Táboriská

TID tábory rozdeľujeme na a) prírodné, b(mestské (väčšinou pri lodeniciach) a c) provizóriá.

Na Slovenskom úseku Dunaja máme 14 vyskúšaných táborísk. Najväčšmi vyhovovali táboriská v Bratislave (v zátoke Karlovej Vsi, v areáli TJ Pozemné stavby - Dunajklub Bratislava (bývali TJ Kamzík, TJ VÚKI, na pravom brehu Dunaja v Petržalke), Hrušov-po výstavbe vodnej elektrárne Gabčíkovo-Čuňovo toto táborisko už neexistuje, v Gabčíkove na starom toku, v Komárne a v Štúrove (areál pri SOUP). V ostatných táboriskách, ako Bodíky, Kližská Nemá, Velký Lél, Zlatná na Ostrove, Patince, Moča, Kravany nad Dunajom, Obid sa muselo improvizovať.

Život v táboroch sa riadi táborovým poriadkom, ktorého hlavné body sú a) dodržiavanie čistoty na táborisku, b) ranné vstávanie, c) večerný pokoj – ticho po 22,oo hodine.

Udalosti na ceste

Pre turistu-vodáka platí heslo vojakov, ťažko na cvičišti ľahko na bojisku.

Turisti-vodáci, ktorý sa bežne zúčastňujú vodáckych túr, poznajú svoju výkonnosť, nachytajú bronz, vystroja sa na každé počasie, budú mať iste radosť z plavby na našej veľrieke Dunaj, lebo ich už skoro nič nemôže prekvapiť, lebo je známe, že nie je zlé počasie ale len zlá výstroj.

Nemenej dôležité je osvojiť si plavebné predpisy, ani na minútu nestrácať ostražitosť, sledovať tok rieky, plavbu lodí a iných predmetov, ako i zakotvené bóje, rátať s vrtochmi počasia, ktoré sa na ceste mení z hodiny na hodinu. Na juhoslovanskej časti Dunaja, niekedy aj v Maďarsku a Bulharsku, je veľkým nepriateľom lodí vietor košava, ktorý vie tak rozbúriť Dunaj, že každá nezakrytá loď naberie litre vody.

Prvou obeťou TIDu sa stal roku 1967 štrnásťročný Tamássy Zsolt, člen maďarskej výpravy pionierov v Vacova. Utopil sa pri kúpaní na zlyhanie srdcovej činnosti v bodíckom ramene, na táborisku TIDu. Dodatočne sa zistilo, že jediný z výpravy neabsolvoval lekársku prehliadku. Roku 1972 sa pri križovaní čiernej bóje v oblasti Rajky na rkm. 1850 utopil mladý účastník skupiny NDR Bern Nass z Halle an der Saale. Nevenoval pozornosť inštruktáži pred plavbou v Bratislave, pri ktorej sa dôrazne upozorňovalo na zákaz približovať sa k bójam. Ďalšou obeťou bol člen skupiny SRN, ktorý sa roku 1969 počas búrlivej košavy pri Smedereve prevrhol a prišiel o život. Pri každej plavbe sa prevrhlo viacero lodí, ale vďaka rýchlej pomoci k väčšiemu nešťastiu neprišlo. Pri odjazde z Hrušovského ramena vbehli pod štátny pontón dve skladačky, vodáci vyplávali, ale lode sa ťažko poškodili. Roku 1980 vplával pri Weisenkirchene jeden kajak zo SRN do lanovia prievozu, pričom sa loď rozlámala, ale vodák si život zachránil. Toho istého roku sa pred Kremsom prevrhol maďarský účastník Eleöd Tihamér s manželkou. Pri ich záchrane sa vyznamenala československá posádka pramičky. Pri Dunaújvárosi nabehli dve bulharské skladačky na bóju, lebo ich posádky zadriemali. Lode rozbili. Pri kúpaní v D.Milanovaci jeden československý účastník skočil do vody hlavičku tak, že si rozbil hlavu o potopené trosky, a museli ho odviesť do nemocnice. Roku 1981 Eva Vargová z MR vplávala z neopatrnosti na kajaku do zakázaného priestoru pred vodným dielom v Regensburgu a pri zmätkovaní sa prevrhla. Len vďaka upozorneniu jedného chodca, ktorý to nešťastie videl, personál turbínu zastavil a vodáčke poskytol pomoc. Roku 1983, čo sa týka počasia, bol mimoriadne priaznivý. Ale aj tak na trase Golubac-D.Milanovac-Tekija prekvapila plavbu taká silná košava, že pred pristatím pri D.Milanovaci asi 50 m pred brehom dostala jedna slovenská pramica L4 takú zadnú vlnu, že ju celú zalialo. Na tom istom mieste sa prevrhla aj jedna skladačka zo SRN.

Nepíšeme o týchto nešťastiach preto, aby sme vás odradili od účasti na TIDe, ale opačne, preto aby ste prišli a dávali pozor.

Dunaj je veľmi krásna a pokojná rieka. Pobyt na nej je najlepšia aktívna rekreácia, hojivý balzam na mnohé choroby. Má však aj svoje nástrahy. Tie treba poznať a s rešpektom ich obísť.

Program na ceste

Je omylom si myslieť, že účastníci celý čas trávia na vode. Podľa možností táborenia je celá plavba rozdelená asi na 60 úsekov – dní, z ktorých je asi jedna pätina venovaná odpočinku, ako napr. v  Regensburgu, Passau, Linzi, Greine, Viedni, Bratislave, Budapešti, Pakse, Novom Sade, Beograde, Kladove, Vidine, Bajkale, Ruse. Tieto dni sa využívajú na opravu lodí, pranie bielizne, prehliadky miest, autobusové výlety na historicky a prírodopisne zaujímavé miesta, exkurzie do fabrík alebo vinných pivníc atď....

Všedný plavebný deň sa začína ráno osobnou hygienou, varením raňajok, balením výstroja, búraním stanu, spustením lode na vodu, nabalením batožiny a odštartovaním. Predtým si však treba zistiť miesto cieľa, riečný kilometer. Podľa počasia a dĺžky trate si každá loď plánuje čas obeda, kúpania, nákupu, zaobstarávania pitnej vody a čas príchodu na táborisko. Táboriská TIDu sú vždy na brehu Dunaja označené veľkou TID zástavou. Po pristatí začína druhá časť pracovného dňa. Treba všetko z lode vyložiť a doniesť na táborisko, loď vyložiť na breh a postaviť stan. Keď ostane trochu času, “ide sa do ulíc”. Večer sa trávi pri družnom posedení s priateľmi pred stanom alebo v klubovni, pri táboráku, na brehu rieky, kde sa preberajú denné útrapy, poznatky, zážitky.

Ani jeden deň sa na Dunaji zbytočne nepremárni, každý deň donesie niečo nové.

Škola

TID bola a je veľkou školou turistov-vodákov, vychovala rad organizátorov, vedúcich, funkcionárov a účastníkov. Podľa vzoru organizácie TIDu sa organizovali aj iné podobné akcie alebo sa aplikovali skúsenosti z nej pri organizovaní akcií s inými presunovými prostriedkami.

TID bola prvá veľká medzinárodná turistická akcia novoutvorenej turistickej organizácie v ČSZTV po vojne.

Mnohí účastníci po absolvovaní TIDu sa ochotne doma zapojili do organizovania vodáckej turistiky v oddieloch a kluboch.

Propagácia

Organizátori TIDu každý rok vydávajú prospekty, ktorých úlohou je robiť nábor aj propagovať krásy Dunaj. V propozíciách sú uvedené rady pre vodákov, riečna kilometráž, adresy organizácií TIDu, na ktoré sa veľmi často jednotlivci ako i skupiny obracajú o radu.

Od vzniku TID sa o Dunaji viacej píše v turistickej, ba aj dennej a odbornej tlači. Pri príchode TIDu do väčších miest vychádzajú v mestských denníkoch mnohé články propagujúce plavbu, informáciách nezaostáva ani rozhlas a televízia.

Napísal pán Zoltán Lombardini (+ 1986 ) dlhoročný tajomník čs. organizačného výboru.
Doplnil a spracoval Štefan Bárány, tajomník slovenského org. výboru TID
Bratislava, September 2004